Na úpätí svahov Malých Karpát dnešnej Partizánskej ulice (bývalá Vegelinová ulica) sa začiatkom 20. storočia pôvodne rozprestierali viniče a ovocné sady. V jednom z týchto sadov dal v rokoch 1932- 35 vybudovať súkromné sanatórium so záhradou významný lekár a chirurg MUDr. Karol Koch. Projekt spracovali významní architekti Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Oto Klimeš.

 

Budova sanatória

Pôdorysne zalomená štvorposchodová budova sanatória v tvare V svojím trojdielnym členením, symetrickou formu vytvorila čistú a jednoduchú dispozíciu, ktorá citlivo zapadá do okolitej vilovej zástavby. Budova sanatória je jedinečnou pamiatkou funkcionalizmu v zdravotníctve. V roku 2011 bola ukončená jej rekonštrukcia a dnes v nej sídli súkromná gynekologicko-pôrodnícka klinika. 

Súkromná záhrada, bola postavená podľa návrhu bratislavského architekta p. Merganca, ktorý architektonicky stvárnil aj okolie sanatória tak, aby bol v súlade s budovou.

 

Základné údaje o záhrade

Kraj: Bratislavský
Mesto: Bratislava
Mestská časť: Bratislava – Staré Mesto
Ulica: Partizánska ul. č. 27 (vchod z Bartoňovej ulice)
GPS súradnice: 48° 8′ 46.97″ N, 17° 5′ 39.77″ E, (48.14638°, 17.09438°)
Parcelné číslo: 1419,1420/1,1421,1422
Rozloha záhrady: 0,4877 ha
Nadmorská výška: 195 až 210 m n. m.
Pôvodná funkcia: záhrada Kochovho sanatória
Evidenčné číslo v ÚZPF: 748/2
Majiteľ objektu: Ministerstvo vnútra SR a Okresný úrad v BA
Prístupnosť: záhrada je v súčasnosti verejnosti neprístupná
Dátum vyhlásenia záhrady za národnú kultúrnu pamiatku: 11.12.1985

Mapa k záhrade

 Zdroj: © Prispievatelia OpenStreetMap - openstreetmap.org

Popis záhrady

Sadovnícky návrh záhrady spracoval a realizoval záhradník Arboréta v Mlyňanoch Jozef Mišák, preto sa často označuje ako „Malé Mlyňany“. Využil pestré členenie záhrady a vhodným rozmiestnením materiálu vytvoril na malej ploche veľmi pôsobivé dielo záhradného umenia.

Pôvodne bolo v záhrade vysadených 120 druhov, foriem a variet drevín z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných drevín. Záhrada vzniká v tzv. dendrologickom období, keď sadovníci vo výsadbe uprednostňovali dreviny.

Svah záhrady má sklon k severovýchodu a budova sanatória ho chráni pred studenými vetrami, čím sa vytvorili jedinečné mikroklimatické podmienky na pestovanie vždyzelených rastlín, nakoľko nedochádza k ich poškodzovaniu mrazom.

Prednú vstupnú časť z Partizánskej ulice tvorí oporný múr s nástupným schodiskom. Za budovou sanatória sa nachádza oporný múr s viacstupňovou fontánkou. Nad oporným múrom sa rozprestiera hlavná časť záhrady prístupná z pravej strany budovy nástupným schodiskom ústiacim do centrálnej oddychovej plochy vyloženej kamennou dlažbou. Vľavo od schodiska je hlboký bazén, ktorý bol napojený na dômyselný vodný systém záhrady. Ľavá časť záhrady za budovou má charakter skalky a s pravou časťou je spojená sieťou sypaných chodníkov. V zákutiach na plošinách sú oddychové plochy doplnené sochami (Matka s dieťaťom, Milenci) a lavičkami. Nájde sa tu i kamenný stôl, nádržka na vodu a vázy.

Toto malé dielo veľkého záhradného umenia je príkladom toho, ako sa dá ideálne prepojiť záhradný priestor s budovou a ako sa funkčná náplň budovy môže stvárniť aj v podobe priľahlej záhrady.

Z vývoja záhrady možno konštatovať, že ide o mladý objekt, ktorého pôvodná podoba sa nám zachovala dodnes. Všetky architektonické časti sú ešte pôvodné. Jej architektonické, dôkladne premyslené riešenie v spojení s rehabilitačnými prvkami, oddychovými prvkami a rekreačnými zložkami, ako i jej estetické a výtvarné riešenie v súlade s objektom sanatória ju radia medzi popredné záhrady medzivojnového obdobia Slovenska.

Význam tejto záhrady spočíva v možnosti pozorovania aklimatizačných schopností stálozelených drevín a ich pôsobenia k stanovištným podmienkam. Hodnota Kochovho sanatória a záhrady je porovnateľná s Vilou Tugendhat, no na Slovensku sa navyše zachovala pôvodná záhrada.

 

Forma ochrany

V roku 1981 bola záhrada zaradená medzi prírodné chránené územia Slovenska.
Pre svoje architektonicko-sadovnícke hodnoty bol celý areál vyhlásený 11.12.1985 za Národnú kultúrnu pamiatku v zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu.
Od 14. novembra 1997 bola Kochova záhrada podľa vyhlášky Krajského úradu v Bratislave č. 2/1997 vyhlásená za Chránený areál a platil tu 4. stupeň ochrany.
Dňa 15. decembra 2011 nadobudla účinnosť vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 12/2011 zo 16. novembra 2011, ktorou sa zrušila ochrana chráneného areálu Kochova záhrada.

Kochova záhrada spolu s budovou Kochovho sanatória je však stále (od 11.12.1985) nehnuteľná Národná kultúrnu pamiatku. Medzi jej určujúce pamiatkové hodnoty patria: historická hodnota, vysoká urbanistická hodnota, vysoká hodnota zachovania celku, vysoká hodnota autenticity, hodnota umelecká, vysoká hodnota kultúrno-spoločenská a vysoká hodnota jedinečnosti.

 

Vlastnícke prevody

 

Súčasný stav

V súčasnosti je záhrada dlhodobo neudržiavaná. Je zarastená a architektonické prvky sú v štádiu postupného rozkladu. Tento stav je výsledkom posledných rokov - v roku 2007 bola záhrada ešte sporadicky udržiavaná. V roku 2004 zásluhou spolupráce Asociácie priemyslu a ochrany prírody (APOP), Krajského úradu Bratislava, Mestského ústavu ochrany pamiatok a Štátnej ochrany prírody sa zrealizovala posledná významná revitalizácia záhrady. Finančné prostriedky na ňu APOP získala z MŽP SR a prispeli i členovia APOP: Slovnaft, a.s., A.S.A. a.s..

Kochova záhrada stále predstavuje významný dendrologický objekt, koncom roka 2011 tu bolo determinovaných 110 taxónov drevín, z toho 25 taxónov ihličnatých a 16 vždyzelených listnatých. Až 88 taxónov patrí medzi introdukované druhy, ktoré pochádzajú z oblasti juhovýchodnej Ázie (Japonsko, Kórejský polostrov) alebo zo Severnej Ameriky. Aj napriek tomu však záhrada vyžaduje rýchly odborný zásah. V dôsledku dlhodobo nedostatočnej údržby, prišlo k narušeniu porastovej štruktúry a k zmenám svetelných a mikroklimatických pomerov. V porastoch prevládli druhy, ktoré sú konkurenčne silné a svojím mohutným vzrastom vytláčajú iné, náročnejšie či menej životaschopné druhy. Sú to hlavne tis obyčajný (Taxus baccata) a lieska obyčajná (Corylus avellana), ktoré v centrálnej časti záhrady postupne znemožnili existenciu iných drevín. V okrajových častiach sa voľne šíri napr. svíb krvabý (Swida sanguinea) či pámelník biely (Symphoricarpos alba).

Súčasný stav je odrazom ľahostajnosti nielen k vedeckej hodnote biologickej časti záhrady, ale aj k jej hodnote architektonickej. Narušené sú stavebné prvky záhrady ako oplotenie, schodiská, oporné múriky, chodníky. Úplne chýba vybavenosť objektu mobiliárom, osvetlením a pod.

 

 

 

 

Národný Trust n.o. v Kochovej záhrade

Naša organizácia, ktorej poslaním je podpora udržateľnej ochrany a zmysluplného využívania historického prostredia Slovenska sa systematicky od roku 2007 snaží o obnovu, zmysluplné a citlivé využívanie ako i sprístupnenie uvedenej záhrady verejnosti.

Osud Kochovej záhrady od roku 2007 a naše aktivity v kontexte nášho poslania pre záchranu tejto NKP, ktoré sme podnikli a zrealizovali:

V roku 2007 počas druhého júnového víkendu sme Kochovu záhradu zapojili do podujatia „Víkend otvorených parkov a záhrad“. Verejnosti sme prezentovali prírodné a kultúrne hodnoty tejto jedinečnej a vzácnej lokality. V tomto roku bola záhrada v prenájme MČ BA Staré mesto a majetkom Krajského úradu v Bratislave. O záhradu sa pravidelne staral jeden zamestnanec MČ BA Staré mesto.

V roku 2008 sme v rámci Víkendu otvorených parkov a záhrad v záhrade uskutočnili dobrovoľnícku brigádu na jej zveľadenie, keďže v tomto roku už chýbala pravidelná údržba, nakoľko MČ BA Staré mesto sa o záhradu nemohlo ďalej starať z dôvodu absencie finančních prostriedkov.

V roku 2009 Krajský úrad v Bratislave, ktorý sa pretransformoval  na Obvodný úrad v Bratislave nemal ľudské ani finančné zdroje a preto v roku 2009 bola záhrada odstúpená na Slovenský pozemkový fond. Záhrada stále pustla a chýbala tu už akákoľvek údržba.

V roku 2011 sa naša organizácia opäť snažila podať pomocnú ruku vtedajšiemu vlastníkovi záhrady. Avšak pre nejasný vzťah vlastníka k svojmu majetku a neefektivitu konania zo strany úradov (nevedelo sa napríklad, kde je kľúč od Kochovej záhrady) sa nám v roku 2011 záhradu nepodarilo zapojiť do ďalšieho ročníka „Víkendu otvorených parkov a záhrad“ a nemohla tam byť realizovaná dobrovoľnícka brigáda. 

V roku 2012 sme sa pre skutočne kritický stav NKP Kochova záhrada rozhodli poslať  na Slovenský pozemkový fond  našu žiadosť o dlhodobý prenájom Kochovej záhrady za účelom jej postupnej obnovy a sprístupnenia verejnosti.  Našu žiadosť sme pripravili v spolupráci s FA STU . Avšak pri hľadaní odpovedne na našu žiadosť, Slovenský pozemkový fond (právne oddelenie) zistil, že v roku 2009 bola NKP Kochova záhrada chybne a proti právnym predpisom SR delimitovaná na ich úrad. Preto v roku 2012 Kochovu záhrada prešla opäť do vlastníctva Obvodného úradu v Bratislave.

V roku 2013 sme sa snažili uvedenú situáciu riešiť a preto sme iniciovali niekoľko stretnutí s prednostkou Obvodného úradu p. M. Majerníkovou. Na jednom zo stretnutí sme náš zámer o dlhodobý prenájom ako aj postupnú obnovu a sprístupnenie záhrady verejnosti riešili v kancelárii pani prednostky aj so zástupcami vlastníka Kochovho sanatoria a diskutovali sme o možnej spolupráci všetkých zúčastnených strán.   Bohužial právne oddelenie Obvodného úradu nevedelo nájsť právne riešenie pre diskutovaný model spolupráce.

Napriek tomu sa nám v roku 2013 podarilo opäť Kochovu záhradu zapojiť do podujatia „Víkend otvorených parkov a záhrad“ a na jej území sme usporiadali aj za pomoci Hl. mesta SR Bratislavy ďaľšiu dobrovoľnícku brigádu na jej záchranu. Od roku 2013 sa snažíme aj o aktívne hľadanie finančních zdrojov na obnovu Kochovej záhrady.

V roku 2014 sme začali komunikovať so Sekciou hnutelného a nehnutelného majetku MV SR o dlhodobom prenájme resp. Dohode o spolupráci pri obnove Kochovej záhrady.

V rámci Víkendu otvorených parkov a záhrda sme s našimi dobrovoľníkmi  ako aj za pomoci kancelárie vtedajšieho p. primátora Bratislavy pripravili ďalšiu brigádu na záchranu Kochovej záhrady. Zároveň bola Kochovej záhrade udelená aj Cena primátora Bratislavy, ktorá bola Kochovej záhrade udelená na slávnostnom otvorení podujatia dňa 6.júna 2014 na FA STU.

Toto ocenenie je dôkazom toho, že obnova a sprístupnenie Kochovej záhrady obyvateľom a návštevníkom Bratislavy je nielen v záujme odbornej verejnosti, či milovníkov záhradného umenia ale aj  v záujme vedenia Hl. mesta SR Bratislavy. 

Vzhľadom k stále sa meniacemu vlastníctvu Kochovej záhrady sa nám do dnešného dňa nepodarilo pravidelne poskytovať údržbu Kochovej záharde a jej súčasný stav je veľmi vážny.

Snahou našej organizácie je spolu s vlastníkom Kochovej záhrady nájsť efektívne riešenie, ktoré bude v prvom rade znamenať zastavenie ďaľšej degradácie záhrady, záchranu tohto jedinečného kultúrneho a prírodného dedičstva pre budúce generácie a nájsť vhodný spôsob, ako toto dedičstvo sprístupniť verejnosti.

Veríme, že sa nám podarí  nájsť zmysluplné a transparentné riešenie, ktoré ocení odborná i laická verejnosť, všetci priaznivci parkov a záhrad Slovenska, ktorých každým rokom pribúda.

 

Zdroj informácií
Knihy:
JANOTA, D., BAGIN, A., 1977: Historická zeleň Bratislavy. Obzor Bratislava.
REŠOVSKÁ, Z., KLUČÁROVÁ, Z., 1988: Revízia a evidencia historických parkov a záhrad na území Bratislavy. ZARES  Bratislava. Mestský úrad pamiatkovej starostlivosti Bratislava.
HOŠŤÁLKOVÁ, B., 1973: Bratislavské parky. Obzor, n. p., knižný úsek, pre Mestskú správu pamiatkovej starostlivosti v Bratislave

Dokumenty v elektronickej podobe:
Reháčková, T., 2011:Kochova záhrada a Avion_prezentácia - prezentácia prezentovaná v rámci Dendrologických dní v Arboréte Mlyňany SAV
Asociácie priemysli a ochrany prírody, 2004: Chránený areál Kochva záharad - fotodokumentácia sadovníckej revitalizácie
Materiály Národného Trustu n.o.

Zaujímavé informácie pri osobnom stretnutí s pánom Ľubomírom Titlom